Žihľava

Urtica dioica

Český názov: Kopřiva

Pŕhľava dvojdomá alebo staršie žihľava dvojdomá je rastlina z čeľade pŕhľavovité (Urticaceae). Používa sa ako liečivá rastlina a ako krmovina pre hydinu.

Prirodzene sa vyskytuje na severnej pologuli a šíri sa do Južnej Ameriky. Na Slovensku je rozšírená na celom území a vo všetkých výškových stupňoch. Ľudia ju s obľubou pestujú v záhradách.

Statná vytrvalá dvojdomá bylina dorastajúca do výšky 25 až 130 cm, výnimočne až 2 m. Stonky sú priame nevetvené (u vyšších rastlín sa však v hornej polovici môžu vetviť). V zemi vytvárajú plazivý žltkastý podzemok. Listy sú jemne ochlpené, srdcovitého tvaru, špicaté a pílkovito ozubené. Kvitne od júna do augusta. Samčie kvetenstvo je latovité, priame a previsnuté, samičie klasovité alebo hroznovité a kratšie, počas kvetu priame. Okvetie je zelenkavé. Kvety sú jednopohlavné, spravidla dvojdomé, výnimočusporiadania, v tom prípade je kvetenstvo obojpohlavné. Plodom sú vajcovité bobuľky. Celá rastlina je pokrytá jemnými chĺpkami. Predtým sa tradovalo, že tieto chĺpky obsahujú kyselinu mravčiu, posledné výskumy však ukázali, že je to zmes troch chemikálií – histamínu dráždiaceho kožu, acetylcholínu vyvolávajúceho pocit pálenia a sérotonínu zvyšujúceho účinok (vnímanie) dvoch predchádzajúcich látok.

U ľudí stačí minimálne množstvo zmesi týchto chemických látok (približne 100 nanogramov, jedna desaťmilióntina gramu), aby sa vytvorila typická reakcia kože podobná poštípaniu ovadom. Pŕhľava ponorená do horúcej vody alebo pošliapaná stráca „pálivé" účinky.

Predchádzajúci popis nemôže byť vyčerpávajúci, pretože ide o veľmi premenlivý druh nadobúdajúci mnoho rozličných foriem. Preto existujú aj opisy mnohých vnútrodruhových taxómov na báze poddruhov a variet.

Pŕhľava dvojdomá je nitrofilný druh, ktorý hojne rastie na miestach, kde dochádza k hnilobným procesom, alebo kde je veľké nahromadenie biomasy, na rumoviskách, na pobrežných porastoch pozdĺž ciest, vo vlhkých lesoch, okolo plotov od nížin až po horské oblasti.

Je zbieraná ako liečivá rastlina veľmi širokého použitia. Rastlina má vysoký obsah vitamínu C, stimuluje krvný obeh, podporuje tvorbu červených krviniek, znižuje hladinu glukózy v krvi, má mierny močopudný účinok, priaznivo pôsobí na kvalitu vlasov. Pije sa aj ako čaj. Za zdraviu prospešné sa považujú pokrmy z nej pripravené. Pŕhľavové polievky, čerstvé šaláty, špenáty. Ako dôležité obohatenie potravy sa sekané listy pridávajú do potravy hydiny. Zo stonky sa dá vyrobiť priadza, avšak veľmi nízkej kvality.

Zbiera sa list, vňať, zriedka koreň a semená. Taktiež sa kvapká na hnisavé rany vo forme oleju.

DROGA
Usušený žihľavový list - tmavo zelené listy niekedy s viditeľnými horúcimi chĺpkami. Po usušení nevyvoláva pálenie a svrbenie. Takmer nevonia a chutí slabo horko. Žihľavová vňať je typická tmavo zelenou farbou líca listov. Je pomerne ťažko zameniteľná. Používaný je aj koreň a semeno.

ČAJ
Nálev má žltozelenú farbu, slabo vonia a má mierne horkú, ale nie nepríjemnú chuť.

OBSAHOVÉ LÁTKY
Histamín, acetylcholín, kyseliny, chlorofyl, vitamíny A, B2, C, K1, kyselina listová, triesloviny

POUŽITIE
Žihľava má vďaka veľkému obsahu minerálnych látok a stopových prvkov celkovo tonizujúce účinky, pôsobí aj močopudne a zvyšuje vylučovanie kyseliny močovej. Pitie žihľavového čaju tiež zlepšuje kvalitu vlasov, účinné sú aj kúpele vlasov v žihľavovom odvare.

MOŽNÉ RIZIKÁ UŽÍVANIA
Aj keď je žihľava celkom bezpečnou rastlinou, nemala by sa užívať pri opuchoch. Po mesačnom užívaní je lepšie urobiť týždennú prestávku.