Pagaštan

Aesculus hippocastanum L.

Český názov: Jírovec

Pagaštan konský je listnatý strom z podčeľade pagaštanovaté (Hippocastanoideae) čeľade mydlovníkovité (Sapindaceae). V minulosti sa zaraďoval do čeľade pagaštanovité.

Pagaštan konský je vysoký strom, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 20 – 30 m. Mohutná koruna tohto stromu je široko kužeľovitá až rozložitá a môže dosiahnuť šírku až 20 m. V korune sa nachádzajú dlaňovito zložené listy, ktoré sú zložené z 5 – 7 sediacich lístkov vajcovitého tvaru. Obrovské listy dosahujú veľkosť až 30 cm a na jeseň sa zvyknú sfarbovať do oranžova. Kvety kvitnú od apríla do mája v bohatých vzpriamených kuželovitých strapcoch. Korunné lupienky dozrievajú do bielej farby, na ktorej sa vyskytujú žlté či červené škvrny. Zaujímavé je, že horný lupienok je o niečo väčší než ostatné. Kvety sa po odkvitnutí menia na suché 6 cm veľké pukavé plody – tobolky, ktoré sú dosť tvrdé a na povrchu ostnaté. Hnedé horké plody pagaštana konského sú mierne jedovaté. Čerstvé plody sú lesklé s nádychom červenej farby, majú na sebe veľkú bledšiu škvrnu a nie sú zahrotené. Týmto všetkým sa odlišujú od plodov gaštana jedlého.

Na špičkách konárov stromu sa v zime začínajú objavovať nápadné veľké lesklé hnedé púčiky, ktoré sú veľmi lepkavé.

Pôvodne pochádza z malého územia v horách na Balkáne, z malého územia v severnom Grécku, Albánsku, severnom Macedónsku, Srbsku a Bulharsku. Dnes sa však vyskytuje takmer všade (hlavne v Európskom miernom pásme), najmä v parkoch a záhradách.

V pagaštane sa nachádza komplex triterpénových saponínov a glykozidov označovaných ako escín, flavonoidy, oligomérne proantokyanidiny, katechinové triesloviny. Šupka semien a kôra kumaringlykozidov obsahuje eskulín, fraxín a skopolin. V kôre a listoch sú iba stopy escínu

Escín pomáha znížiť koncentráciu určitých enzýmov v krvi pacientov s chorými cievami. Tým odstraňuje zadržiavanie tekutín v tkanivách. Vedci potvrdili aj jeho schopnosť tonizovať cievy, čo podporuje spätný tok krvi. Tato látka sa podáva v hotových liečivách a v homeopatických prípravkoch proti ťažkostiam pri chronickej žilovej nedostatočnosti, pocitoch ťažkých a opuchoch nôh, kŕčových žilách, nočných kŕčoch v lýtkach výraz a v hemoroidoch.

Vtieranie masti a kúpele sa používajú na poranenia spôsobené pri športe, na výrony, omrzliny a poruchy prekrvenia. Okrem escínu pôsobia v celkových výťažkoch protizápalové flavonoidy. Z kôry, ktorá sa v minulosti používala v ľudovom liečiteľstve proti hnačkám a hemoroidom, sa získava eskulín, ktorý je súčasťou kombinovaných prípravkov proti chronickej žilovej nedostatočnosti.

Vďaka schopnosti absorbovať ultrafialové žiarenie typu B sa dáva i do mastí na ochranu pred svetlom. Listy pagaštana konského a listy gaštana jedlého slúžia v ľudovom liečiteľstve ako prostriedok proti kašlu a nasadzujú sa aj pri reumatických ťažkostiach. Pri týchto indikáciách sa však účinok dodnes nepodarilo dokázať.

DROGA
Kvet konského gaštanu. Usušený kvet krémovej až hnedastej farby. Vôňa mdlá, ľahko sladkastá, chuť najskôr sladkastá, neskôr škriablavo horkastá.

ČAJ
Nálev je svetlé farby, nevýrazné vône a chute.

OBSAHOVÉ LÁTKY
Saponíny, flavonoidy

POUŽITIE
Droga a prípravky z nej sa používajú na normálnu činnosť cievnej sústavy, na ťažké nohy, na kardiovaskulárnu a obehovú sústavu, žily, vlásočnice. Tiež pôsobí na pohyblivosť kĺbov.

MOŽNÉ RIZIKÁ UŽÍVANIA
Gaštanový kvet je pri bežnom dávkovaní pomerne bezpečný, riziko predstavuje skôr užívanie kôry, ktoré vo vyšších dávkach môže vyvolať zvracanie, spavosť a bolesti hlavy.