Breza

Betula pendula Roth.

Český názov: Bříza bělokorá, B. bradavičnatá

Breza previsnutá je drevina z rodu breza (Betula) z čeľade brezovité (Betulaceae). Ďaľšie druhy: Breza bradavična, Breza biela.

Breza previsnutá vyrastá do výšky 20 – 30 m ako statný strom alebo v nehostinnom podnebí ako zakrpatený stromček až ker. Kvitne od marca do mája. Druh má jeden alebo v prípade krovitej formy 2 – 4 kmene, na ktorých vyrastá vajcovitá, neskôr okrúhla koruna. Kôra je na vetvičkách v mladosti hnedá, časom vyrastá na báze starých kmeňov biela, odlupujúca borka, ktorá môže byť jednovrstvová alebo viacvrstvová. Vývoj koreňovej sústavy závisí od pôdnych pomerov. V piesočnatých pôdach je koreňová sústava plytko povrchová, avšak na hlinitopiesočnatých pôdach je hlbšia.

Breza patrí medzi najpôvodnejšie dreviny na všetkých kontinentoch severnej pologule. V západnej a strednej Európe je rozšírenie brezy značne obmedzené, kvôli výskytu silnejšie konkurenčných drevín ako napr. buku a hrabu. Rastlina je z tohto dôvodu rozšírená vo vyšších nadmorských výškach, kvôli menšej prítomnosti týchto drevín. Rastline sa darí vo svetlých lesoch, mestách, pri cestách, poliach, lúkach, rubaniskách a rašeliniskách. Na Slovensku sa vyskytuje do výšky 1 120 m n. m. a v Česku do 1 000 m n. m.

Medzi prvými začali využívať brezu indiánske kmene, ktoré ju po tisícročia používali na stavbu kanoe. V súčasnosti, ale aj v minulosti bol tento druh významný najmä v Škandinávii, o čom svedčí aj fakt, že sa táto drevina stala v roku 1988 národným stromom Fínska. Fíni doteraz využívajú pri kúpeli voňavé zväzky mladých konárikov vo fínskej saune. Avšak na Slovensku bol tento druh po celé storočia nedocenenný. Od 19. storočia sa breza previsnutá na Slovensku považovala za „burinový" strom, pretože bolo potrebné docielenie homogenity lesných porastov pre zjednodušenie výpočtov a bilancovanie obnovnej a ťažbovej činnosti. Tiež ošľahávala vrcholce ihličanov. Z týchto dôvodov bola storočia prednostne vyťažovaná zo smrekových porastov, čo zavinilo rapídne zníženie jej populácie v lesných porastoch. Druh úplne vymizol z ihličnatých lesoch a v listnatých lesoch sa ich počet výrazne zredukoval. Zanedbávali sa vlastnosti tohto druhu z hľadiska pôdoochraného, protierózneho a estetického. Až na konci 20. storočia sa na Slovensku začali objavovať nové spôsoby využitia tejto rastliny.

Listy
Listy sa získavajú ešte v mladom a lepkavom stave a sú charakteristické pre slabo aromatický pach a horkastú chuť. Výťažok pôsobí dezinfekčne, močopudne, uvoľňuje upchaté póry, čistí pleť a regeneruje pokožku. Druh je veľmi cenný ako prísada do kúpeľov, šampónov a podáva sa tiež v čajovej zmesi. Destiláciou listov vzniká brezový decht, ktorý slúži proti kožným chorobám.

Drevo
Vek rubnej zrelosti rastlina dosahuje vo veku 60 rokov, neskôr drevo začína hniť a znehodnocuje sa. Drevo rastliny je trvrdé a vačšinou svetlo červeno hnedej farby, preto sa brezové prúty využívajú na výrobu metiel. Najcennejšie drevo je však z rôznych foriem a variácii, z ktoých sa produkujú v 5 – 15 roku guľatinové výrezy na výrobu dýh a preglejok s efektnou textúrou. Jej drevo a borka veľmi dobre horia.

Brezová voda
Z brezy sa tiež extraktuje v marci brezová voda, ktorú nasiakla a obohatila rastlina o priaznivo pôsobiace látky. Šťavu rastlina skladuje v cievnych zväzkoch a slúži na vyživovanie listov. Brezová miazga obsahuje množstvo vitamínov (hlavne C, B) a minerálov, preto má priaznivé regenerujúce, očisťujúce, detoxikačné, omladzujúce a močopudné účinky. Voda sa najčastejšie získava navŕtaním diery do stromu, z kade väčšinou odteká pomocou žliabku alebo hadičky do uskladňovacej nádoby. Voda je priesvitného vzhľadu s mierne sladkou chuťou. Voda sa kazí do 7 dní.

DROGA
Zelené listy brezy bielej, na oboch stranách lysé a jemne žilkované. Vôňa príjemná, aromatická, chuť mierne horkastá.

ČAJ
Nálev svetlounca žltkastej farby, príjemnej vône. Chuť mierne horkastá, zvieravá.

OBSAHOVÉ LÁTKY
Saponíny, flavonoidy, triesloviny, silice, horčina, živica, sliz

POUŽITIE
List brezy je jednou z najobľúbenejších drog na močové cesty, obličky. Prispieva k normálnemu tráveniu a detoxikácii, na hladinu cholesterolu v krvi. Osvedčuje sa aj pri podpore prirodzenej obranyschopnosti organizmu.

MOŽNÉ RIZIKÁ UŽÍVANIA
Pri dodržaní terapeutických dávok je možné užívať dlhodobo.