Rebríček

Achillea millefolium L.

Český názov: Řebříček nať, květ

Rebríček obyčajný, ľudovo nazývaný myší chvost, stolistník je liečivá rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae).

Rebríček obyčajný je trváca bylina s priamymi stonkami ukončenými bohatými, metlinovitými súkvetiami. Tieto sú zložené zo 4 – 6 mm veľkých úborov, v ktorých sa nachádza 4 – 6 malých, bielych alebo rúžových jazykovitých kvetov a niekoľko žltých rúrkovitých kvetov. 

Tento druh je všeobecne rozšírený v Európe, Ázii a vo Severnej Amerike. Všeobecne rastie na medziach, lúkach, na trávnatých lokalitách, rumoviskách, v kroviskách a suchých svahoch, aj v lese.

V rebríčku sa nachádza éterický olej, v ktorom je vyše 100 zlúčenín. Prevládajú monoterpény (napr. cineol, sabinén, kamfer a linalol) a seskviterpény (karyofylén, germakrén a bisabolol), chamazulén, prípadne jeho predstupne (proazulény ako achilicín) a iné seskviterpénlaktóny, seskviterpénlaktóne horčiny, flavonoidy, fenolkarbonové kyseliny, kumaríny, polyíny, betaíny.

Najnovšie boli zistené seskviterpenoidy s nezvyčajnou štruktúrou, ktoré mali pri pokusoch na zvieratách protinádorové pôsobenie (metylester kyseliny achimilovej).

Éterický olej má podľa pôvodu rastliny veľmi premenlivé zloženie. Iba tetraploidný pestovaný rebríček obsahuje také množstvo proazulénu, aké predpisujú knihy o liečivých prostriedkoch.

Vplyvom obsahu chamazulénu má rebríček podobné vlastnosti ako rumanček: uvoľňuje kŕče, pôsobí protizápalovo a ničí mikróby. Horčiny navyše podporujú vylučovanie žalúdočných štiav a žlče a tým aj trávenie. Ako liek sa používa pri nechutenstve, proti ľahkým kŕčom v oblasti žalúdka, čriev a žlčníka a pri tráviacich ťažkostiach. V ľudovom liečiteľstve našla uplatnenie aj pri menštruačných problémoch. Mladé listy sa pridávajú do šalátov, polievok a tučných pokrmov. Rebríček je vhodný aj na použitie z vonka, napríklad pri zápalových ochoreniach kože, na liečenie rán a najmä pre ženy do sedacích kúpeľov pri psychovegetatívne podmienených bolestivých kŕčových stavoch v oblasti panvy.

Homeopatia ho používa na liečenie ťažkostí súvisiacich s kŕčovými žilami, ako aj bolestí pri kŕčoch a svrbení kože sprevádzanom tvorbou pľuzgierov.

Citlivým osobám sa môže objaviť po styku čerstvej rastliny s pokožkou takzvaná rebríčková dermatitída, keď koža svrbí, ľahko sa zapáli a tvoria sa pľuzgieriky. Tieto problémy vyvolávajú, tak ako v prípade mnohých ďalších astrovitých rastlín, niektoré seskviterpénlaktóny.

DROGA
Usušená kvitnúca vňať. Droga má príjemnú arómu, chutí slabom horúčave a slane.

ČAJ
Nálev má svetlo žltú farbu, príjemnú vôňu pripomínajúcu trochu harmanček a príjemne korenistú chuť so stopou horčinky a gáfru.

OBSAHOVÉ LÁTKY
Silice, horčiny, flavonoidy, triesloviny, kumaríny

POUŽITIE
Rebríček je obľúbený v ľudovom liečiteľstve aj modernej farmácii. Používa sa pre normálnu funkciu dýchacieho systému, močových ciest, trávenia, aj pre menštruačný komfort. Zvonka sa používa vo forme obkladov na hrubú a popraskanú kožu. Rebríčkový kvet je vhodný na metabolizmus tukov, na cievnu sústavu.

MOŽNÉ RIZIKÁ UŽÍVANIA
Niektoré zložky rebríčkovej silice sú vo väčších dávkach toxické. Neodporúča sa prekračovanie dávok ani dlhodobé užívanie bez prerušenia. Opatrné dávkovanie je nutné aj v tehotenstve.